Paríž/Bratislava
25. januára (TASR) - Jedným z výsledkov parížskej mierovej konferencie
bol vznik Spoločnosti národov, ktorá sa stala predchodkyňou Organizácie
Spojených národov (OSN). Bol to vlastne prvý historický pokus pretaviť
myšlienku kolektívnej bezpečnosti do podoby reálne fungujúcej
medzinárodnej organizácie. Od tejto udalosti uplynie vo štvrtok 25.
januára 105 rokov.
Mierová konferencia v Paríži sa začala 18. januára 1919 s cieľom
definitívne ukončiť prvú svetovú vojnu a pripraviť mierovú zmluvu s
Nemeckom. Československú delegáciu viedol na konferencii premiér Karel
Kramář, jej generálnym tajomníkom bol popredný slovenský diplomat Štefan
Osuský.
Na druhom plenárnom zasadaní sa 25. januára 1919 začalo rokovať o
vytvorení Spoločnosti národov, ktorá bola súčasťou predstáv amerického
prezidenta Woodrowa Wilsona o povojnovom riešení globálnych otázok. Tie
načrtol vo svojom posolstve v Kongrese Spojených štátov amerických 8.
januára 1918.
Posledným, štrnástym bodom Wilsonovho plánu bol práve vznik Spoločnosti
národov, ktorá bude schopná mierovými prostriedkami riešiť rozpory medzi
krajinami a "veľkým aj malým štátom zaručí politickú nezávislosť a územnú integritu". Právnym základom medzinárodnej organizácie sa stal Pakt Spoločnosti národov.
Parížska mierová konferencia vyústila do Versaillskej mierovej zmluvy,
ktorá bola podpísaná v Zrkadlovej sieni Versaillského paláca 28. júna
1919, účinnosť nadobudla 10. januára 1920. Týmto dňom začala formálne
existovať aj Spoločnosť národov.
Jej zakladajúcimi členmi sa stalo 32 signatárskych štátov Versaillskej
zmluvy a 13 štátov, ktoré boli v čase prvej svetovej vojny neutrálne a
do novovzniknutej medzinárodnej organizácie boli pozvané. Členská
základňa Spoločnosti národov sa postupne menila. Najvyšší počet dosiahla
v roku 1937, keď ju tvorilo 58 krajín, ale v roku 1943 už iba 10
štátov.
Pakt Spoločnosti národov však neratifikoval Kongres USA a jeden z
iniciátorov vzniku tejto medzinárodnej organizácie sa nikdy nestal jej
členom.
Prvú schôdzu Rady Spoločnosti národov zvolal prezident Wilson na 16.
januára 1920 do Paríža. Základnými princípmi Spoločnosti národov boli
zákaz vojen, spravodlivosť a dodržiavanie medzinárodného práva. Členovia
sa zaviazali rešpektovať územnú celistvosť a nezávislosť politiky
všetkých členských štátov proti akejkoľvek vonkajšej agresii.
Na čele Spoločnosti národov stáli počas jej existencie traja generálni
tajomníci: britský diplomat James Eric Drummond (vo funkcii bol v rokoch
1920 - 1933), francúzsky diplomat Joseph Louis Avenol (1933 - 1940) a
írsky diplomat Seán Lester (1940 - 1946).
V Múzeu Paláca národov v Ženeve je len zopár portrétov významných
osobností, ktoré sa zapísali do dejín Spoločnosti národov. Medzi nimi je
aj slovenský diplomat Štefan Osuský, ktorý zohral významnú úlohu pri
vzniku a činnosti Spoločnosti národov. V rokoch 1923 až 1937 bol
predsedom jej finančnej a kontrolnej komisie.
Spoločnosť národov oficiálne zanikla 20. apríla 1946. Ešte pred tým
predstavitelia 50 krajín podpísali 26. júna 1945 v San Franciscu Chartu
OSN. Slovné spojenie ´Spojené národy´ použil ako prvý už v roku 1942
americký prezident Franklin D. Roosvelt. Organizácia Spojených národov
so sídlom v New Yorku vznikla 24. októbra 1945, kedy vstúpila do
platnosti Charta OSN.
0